@janovozar
Fotografovať som začal kedysi dávno, ešte v čisto ,,analógových´´ časoch, keď sa o digitálnych aparátoch nikomu ani nesnívalo. Klasickej technike som verný doteraz, fotografujem na čiernobiely film aparátmi na rôzny formát, od kinofilmu 24x36 až po zvitkový 6x17. Fascinácia klasickou technikou ma priviedla až k tomu, že som si zložil niekoľko aparátov na formát 4x5´´, 6x12 a 6x17. Na fotenie vo farbe, na bežné motívy a rodinnú fotografiu používam digitál.
To, o čom by mala a mohla byť fotografia som pochopil až keď som sa pred rokmi stal členom bratislavského fotoklubu FOPA. Vďaka výrazným fotografickým osobnostiam, ktoré ho v tej dobe tvorili a vďaka debatám o fotografii, ktoré sa odohrávali na pravidelných stretnutiach.
Fotografiu vnímam ako nástroj sebavyjadrenia, zaznamenávam to, čo na mňa pôsobí, a je vcelku jedno, či je to pozitívna, alebo negatívna emócia. Kedysi som sa intenzívnejšie venoval foteniu na koncertoch, kombinácia hudobného a vizuálneho zážitku bolo niečo, na čo nezabudnem a na čo si pri tých fotkách vždy spomeniem.
Rád fotím aj ľudí, ale okrem rozsiahlejšieho súboru, ktorý som nafotil dávnejšie v metre vo Viedni, je street fotografia pre mňa iba taký relax a precvičenie pozornosti.
Najradšej sa venujem industriálnej fotografii, fotím miesta a objekty v Bratislave, ktoré menia svoju tvár, búranie, stavebnú činnosť a to, ako sa postupne pretvára životné prostredie v tomto procese.
Okrem vlastnej fotografickej ,,tvorby´´ ma upútala historická fotografia – zbieram staré sklenené negatívy. Je to zaujímavé zrkadlo doby a spoločnosti spred vyše 100 rokov. Obdivuhodné je aj to, čo v tých časoch dokázali vytvoriť fotografi technikou, ktorá bola vtedy k dispozícii. To je tiež dôkaz o tom, že dobrá fotografia sa dá urobiť takmer čímkoľvek.
Fotografia je pre mňa v neposlednom rade aj o komunikácii, zdieľaní a vzájomnom inšpiratívnom ovplyvňovaní a to bol aj hlavný dôvod, prečo som sa stal členom Klubu dobrej fotografie.